Európsky cukrovarnícky sektor: politika EÚ musí byť koherentná, aby dosiahla spravodlivý prechod
01.01.2021
Pri príležitosti rokovania pléna pre sociálny dialóg, CEFS a EFFAT, sociálni partneri v cukrovarníckom sektore, prediskutovali viaceré dôležité body zo sektora v súvislosti s európskou zelenou dohodou a obchodnou politikou Komisie. Zhodli sa na nasledovných záveroch:
- Koniec kvót na cukor dal svetovým cenám surového cukru a veľké usmernenie domácemu európskemu trhu s cukrom. Svetová cena nie je „udržateľná“, keďže je ovplyvňovaná neférovou vládnou podporou (napr. dotácie poskytované Indiou do vlastného cukrovarníckeho sektora) a nereflektuje priemerné výrobné náklady.
- Európsky cukrovarnícky trh sa od skončení kvót od 1. októbra 2017 ponára do bezprecedentnej krízy. Ako dôsledok, mnohé podniky boli zatvorené alebo zaviedli opatrenia, aby drasticky znížili administratívne náklady. Najnovšie údaje, ktoré predstavil komisár pre poľnohospodárstvo Wojciechowski, o kumulatívnych dopadoch obchodných koncesií do tretích krajín, poukazujú na ďalšie citlivosti európskeho cukrovarníckeho trhu. Toto vedie sociálnych partnerov, CEFS a EFFAT, aby vyzvali Európsky parlament a Radu, ministrov aby:
- zamietli koncesie na cukor a etanol poskytované podľa dohody EÚ-MERCOSUR;
- vylúčili cukor zo všetkých budúcich dohôd voľného obchodu, ktoré sa vyjednávajú (Austrália, Thajsko atď.) a vyjednať striktné pravidlá pôvodu;
- žiadali Komisiu, aby zaviedla precízne a v čase reálne monitorovanie vyhodnocujúce dopad novej cukrovarníckej politiky Spojeného kráľovstva na európskom cukrovarníckom trhu a, ak to bude potrebné, okamžite konala s cieľom ochrániť pracovné miesta a podnikanie od neférovej súťaže.
Sociálny partneri v cukrovarníckom sektore sú zaviazaní vykonávať udržateľnú budúcnosť tak z environmentálneho i sociálnej perspektívy. Aby tak mohli urobiť, akcie EÚ musia zabezpečiť súdržnosť v rámci potravinového reťazca a medzi rôznymi európskymi politikami, ktoré pretláčajú environmentálne a klimatické ambície, vrátane obchodu.
Prechod by mal byť spravodlivý a inkluzívny, nezanechajúc nikoho vzadu, a mal by vytvárať ekonomický rast, vybudovať predpovedateľný prostredie pre investície, a zabezpečiť kvalitnú zamestnanosť.
S ohľadom na obrovské investície potrebné na dosiahnutie redukcie emisií do roku 2030 a karbónovú neutralitu do 2050 ako súčasť Zelenej dohody EÚ, CEFS a EFFAT urgentne žiadajú viditeľnosť Európskej komisie v prístupu do rôznych európskych fondov, aby sa zabezpečila sociálna, ekonomická a environmentálna udržateľnosť sektora.